Významný predstaviteľ slovenskej i českej humanistickej vedy,  literatúry a pedagogiky,  rektor Karlovej univerzity v Prahe,  profesor filozofie a matematiky,  autor prvej českej systematickej gramatiky.  Bol vedcom,  ale aj básnikom a vychovávateľom,  školským organizátorom a reformátorom, literárnym prekladateľom,  gramatikom,  matematikom a tiež hudobníkom.

Od roku 1968 stojí jeho socha pred budovou základnej školy.  Autorom je sochár František Gibala a architekt Ernest Krampl.  Od osemdesiatich rokov 20.  storočia nesie Benediktovo meno Gymnázium v Prievidzi a od 1.  septembra 2005 aj Základná škola s materskou školou v Nedožeroch-  Brezanoch.

Sakrálne stavebné pamiatky prináležia k jedným z unikátnych monumentov dejinného diania a spolu s ostatnou výstavbou dotvárajú celkový ráz takmer každej obce. Postupné záchranné práce vedú nielen k zachovaniu týchto ojedinelých pamätihodností, ale neraz odkrývajú aj doteraz nepoznané a často aj najstaršie prvky stavebného vývoja.

Kostol, postavený na malom návrší v obci Nedožery-Brezany, sa skladá zo starého kostolíka sv. Heleny a kostola Krista Kráľa, pristavaného v južnej časti stavby v roku 1938. Pôvodný gotický kostolík je zasvätený sv. Helene, matke prvého kresťanského rímskeho cisára – Konštantína. Svätica, ktorá hladom prinútila Judáša, aby jej ukázal miesto, kde je Kristov kríž, býva zvyčajne zobrazovaná v cisárskom rúchu s korunou, držiac knihu.

Jednoloďová stavba kostola pochádza z konca 14. storočia a v prameňoch je zaznamenané: Písal sa rok 1409, keď s láskavosťou zemepána palatína regni Hungarie Eustacha de Ilschva a jeho vznešenej manželky bol v Brezanoch vystavaný kostolík. V deväťdesiatych rokoch 15. storočia bola stavba polygonálne rozšírená o presbytérium a v západnej časti bola vybudovaná mohutná veža. Grófka Františka Khuen, vdova po Pavlovi Pálfim, majiteľovi bojnického panstva, v roku 1666 dala kostolík rozšíriť o loď a vežu a okolo kostola bol vybudovaný múr so strieľňami.
Pri obnove podľa projektu arch. B. Štorma v roku 1938, o ktorú usilovali už farár Gejza Ludvig a notár Viktor Šmatlák a ktorá sa realizovala za pôsobenia dôstojného pána Jána Hullu, dostal súčasnú podobu. Kostol po obnove posvätil generálny vikár Mesík – Vajda 20. augusta 1938.

Z pôvodného kostola sa okrem malieb zachovali aj viaceré stavebné prvky. V bočnom oltári Panny Márie zo začiatku 18. storočia sú vsadené sochy Immaculaty, sv. Anny a sv. Kataríny. Hornú časť oltára dopĺňajú sošky anjelikov a svätých. Z druhej tretiny 17. storočia pochádza renesančno-baroková kazateľnica, ktorej rečnište členia korintské stĺpy medzi ktorými dominujú sochy evanjelistov a Krista. Krstiteľnica z červeného mramoru pochádza zo 17. storočia. Oltár. sv. Antona dotvárajú sochy zo starších oltárov z prvej polovice 18. storočia. V roku 1986 pri reštaurátorských prácach v kostole odkryli fresku Snímanie z Kríža a súčasne upravili celý priestor kostola a začalo sa s reštaurovaním sôch – sv. Rochusa, sv. Heleny, sv. Sebastiána i sochy Panny Márie Immaculaty a barokovej sochy Patrona Hungariae. Záchrana ojedinelých pamiatok v Kostole Krista Kráľa v Nedožeroch–Brezanoch prispeje k zachovaniu kultúrneho dedičstva našej spoločnosti.

Katolícky kňaz,  osvetár,  národovec,  rodák z Brezian Tomáš Hromada sa natrvalo zapísal do dejín kultúry a osvety.  Jeho zásluhy na duchovnom, sociálnom a národnom povznesení Slovákov si zaslúži obdiv a uznanie.  Po skončení štúdia teológie a vysviacke v roku 1834 ho ustanovili za správcu fary v Hronci,  kde pôsobil 33 rokov.  Nezabúdal na svojich krajanov a sprostredkúval im kúpu železného tovaru /kliešte na pečenie, oblátok,  mažiare,  kríže/,  ktoré vozili koňmo z Hronca do Brezian. Neúnavne pracoval na povznesení Slovákov. Bol osobne prítomný na založení Matice slovenskej /1863/  v Martine.  Máloktorí zo slovenských kňazov tak nebojácne ako Tomáš Hromada rečnil a písal o svojom slovenskom presvedčení, pričom vyjadril kritický postoj k ťažkému sociálnemu a národnému útlaku.  Na sklonku života ho preložili z Hronca do Žarnovice/1867/,  kde aj 2.júla 1870 zomrel.

Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s obcou mu v roku 1996 odhalili pamätnú tabuľu,  ktorá je umiestnená na návrší pred vchodom do kostola sv.  Heleny.  Od roku 2008 nesie jeho meno jedna z ulíc v oblasti nových 28 domov individuálnej bytovej výstavby v časti obce Brezany.

Myšlienkou zhotoviť  a umiestniť  v našej obci symbol slovanstva sa zaoberala skupina občanov,  ktorí svoj úmysel aj zrealizovali.  Boli to:  Vojtech Jurica,  Ján Petic,  Jozef Šimo,  Ján Blaho,  Milan Šlenker Anton Petic,  Michal Kupčo,  Pavel Petic,  Pavel Vrták,  Stanislav Šujan,  Jozef Humaj,  Marek Gašpar,  Milan Solár.  Projektovú dokumentáciu vypracoval Mário Klopan.

Výbor Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Nedožeroch vydal súhlas na osadenie kríža v miestnej časti Kráčiny Úvesný jarok.  10.  septembra 2011 v.d.p.  Jozef Figur za prítomnosti matičiarov a občanov obce kríž požehnal.  Občania,  ktorí prídu do tejto časti obce nájdu prijemné miesto pokoja a oddýchnu si pri potulkách v okolitej prírode.  Tak,  ako je kríž symbol viery,  tak tento dvojkríž stráži kroky okoloidúcich pocestných.

/rod. Mokrej - Piške/ na ul. V.B.Nedožerského č. 199/95. Obytný dom a sypáreň je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod číslom 1756/1,2 č.286 okr. Prievidza.