Voľakedy vianočné sviatky nevyzerali presne tak, ako dnes. Počas adventu sa viazali na gazdiné a domácnosti rôzne zákazy a príkazy. Tie vychádzali ešte z pohanských zvykov a boli iracionálne, avšak z praktického hľadiska sa vnímali ako pozitívne. Ženy museli z domu vrátiť všetky požičané veci ich majiteľom a zadeliť si prácu tak, aby cez sviatky bolo všetko šatstvo vysušené a uložené. Okrem toho sa dbalo na vyčistenie a upratanie celého domu. Ženy mali zákaz od Vianoc do Troch kráľov priasť, tkať, šiť a prať a muži narúbali dostatok dreva, vymenili dobytku podstieľku, pripravili krmivo a vykonali všetky práce s viacdenným predstihom. 

    Na Štedrý deň sa dodržiaval prísny pôst. Gazdiné však od skorého rána pripravovali štedrovečerné koláče a chlieb. Jedlá na štedrovečerný stôl sa začali pripravovať až poobede. Pod obrus dala gazdiná alebo gazda peniaz, aby v dome ďalší rok nechýbali. Okrem počtu členov rodiny pri stole sa prestieralo aj pre náhodného pocestného, ktorý by počas večere zaklopal na dvere alebo symbolicky pre tých členov rodiny, ktorí boli počas sviatkov mimo domova. 

Ešte pred večerou gazda omotal nohy stola reťazou, ktorá symbolizovala súdržnosť rodiny. Kto si na ňu počas večer vyložil nohy, mal ich mať celý rok zdravé a silné. Okrem reťaze sa pod stôl dávali aj železné pracovné nástroje, ktoré mali zabezpečiť zdravie pre tých, čo sedeli za stolom. 

Večera sa mala začať, keď sa na nebi ukázala prvá hviezda. Zapálila sa sviečka, deti zavinšovali šťastné sviatky a narodenie Božieho syna, všetci sa pomodlili a zasadli za sviatočne prestretý štedrovečerný stôl. Matka deťom urobila medom krížik na čelo, aby poslúchali celý rok a boli sladké ako med. Otec rozkrájal jablko a rozdelil ho na toľko kúskov, koľko členov rodiny bolo pri stole. Pri horizontálnom reze jablka sledovali, či sa vytvorila hviezda alebo kríž (hviezda bola pozitívne znamenie, kríž mal znamenať smrť). Podobne sa veštilo aj z orechov. Každý člen rodiny si vybral orech, ak bol pekný a zdravý, mal sa aj dotyčný tešiť plnému zdraviu. Až bol suchý či čierny, znamenal smrť. 

Do rohov izby hádzal gazda orechy, ktoré znamenali obeť pre zomrelých predkov, tzv. pre dušičky. Jedál na stole muselo byť hojne, aby sa každý najedol do sýtosti a nikto nesmel ostať hladný. Jedlá zo stola sa neupratovali, zostávali tam až do Božieho narodenia, v niektorých oblastiach až do Nového roka. Gazdiná počas večere od stola nestávala, inak by jej kvočka nasledujúci rok nesedela na vajciach. Na stôl si ľudia neopierali lakte, aby nedochádzalo k hádkam a zvadám. Hádkam počas Štedrého dňa sa ľudia celkovo vyhýbali, inak by sa vadili celý rok. 

Po večeri nastal v celej obci čulý ruch. Ľudia sa navštevovali alebo sa spoločne schádzali, aby si zaželali zdravie, šťastie, spokojnosť, hojnosť a božské požehnanie. Potom všetci spoločne išli na polnočnú omšu. Po nej sa už mohlo jesť aj mäso. 

Vianočný stromček je pomerne mladým kultúrnym javom. Jeho tradícia sa k nám priniesla z nemeckých oblastí, hlavne z mestského prostredia. Stromčeky, poväčšine jedličky vešali spočiatku na strop nad stôl, až neskôr ich osádzali do podstavca. Ozdobovali sa jabĺčkami, orechmi, medovníkmi či inými cukrovinkami. Zvyk zdobenia stromčeka sa ujal dobre aj preto, lebo nadväzoval na starý zvyk nosenia zelených vetvičiek do príbytkov. 

Prvé kroky pri založení múzea v Nedožeroch–Brezanoch sa spájajú s úsilím vedenia vtedajšieho roľníckeho družstva. Nahromadené pracovné náradie i stroje, ktoré sa pri družstevnom hospodárení používali, plánovali predstavitelia vystaviť v samostatnom objekte. Snaha vybudovať múzeum poľnohospodárstva v druhej polovici 80-tych rokov 20. storočia aj v regióne horného Ponitria však nebola naplnená a odvtedy prešli dlhé dve desiatky rokov. Zástupcovia samosprávy však neopustili túto myšlienku a postupne sa im darilo zhromažďovať predmety, ktoré v minulosti tvorili súčasť každodenného života v obci. Objavovali sa staré odevné súčasti, rozmanité textílie, k nim pribúdali pracovné náradia, zariadenie domácností i staré tlačoviny. Rozhodnutie  o vybudovaní expozície zo zhromaždených artefaktov prišlo v závere roka 2008, v marci 2009 obecné zastupiteľstvo schválilo štatút múzea a už v posledný aprílový deň v roku 2009 predstavili verejnosti jeho expozíciu.

Súčasná expozícia Obecného múzea v Nedožeroch–Brezanoch dostala príznačný názov Zastavenia v čase a v jedenástich tematických celkov prináša poznatky o prírodných danostiach obce i o najdôležitejších medzníkoch dejinného diania. V dvoch častiach – Minulosť v zemi ukrytá a Od pradávnych remeselníkov – sú sústredené poznatky o dokladoch prvého osídlenia obce a jej blízkeho okolia. Z čias nepokojného stredoveku pochádza kostolík sv. Heleny s unikátnymi nástennými maľbami, ktorému je venovaná kapitola V znamení svätej Heleny. Tradíciu hrnčiarskej výroby v časti obce Brezany dokladá časť Poctivé remeslo hrnčiarske. Miesto tu našli mliečniky i hrnce, ale aj najstaršie hrnčiarske artikuly z hornej Nitry z roku 1600, o vydanie ktorých požiadali remeselnícki majstri Bartolomej Hrnčar, Ondrej Kozar, Ondrej i Matej Murin a Ondrej Hrnčar. Časť Napredovanie storočiami prináša výpočet najdôležitejších udalostí od roku 1614, roku vydania urbáru bojnického panstva, v ktorom sú zaznamenané povinnosti obyvateľstva vo vzťahu k zemepánovi. Obdobie od konca 19. storočia, vyvolané nástupom technických vymožeností, sumarizuje časť Čas premien, kde dominujú fakty o školstve, pôsobení členov Divadelno-vzdelávacieho spolku i športovom dianí. Rekonštrukciu tradičného odievania dopĺňajú pracovné náradia i zariadenie interiéru. Osobitnú časť tvoria pamiatky na významných rodákov tejto lokality, z ktorých Vavrinec Benedikt pôsobil ako profesor a dekan Karlovej univerzity. Autori expozície, ktorými sú odborní zamestnanci Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, vytvorili samostatnú časť Pamiatky dávna, v ktorej sa postupne budú prezentovať nové akvizície múzea. Faktografické údaje sústreďuje kapitola Vencami vrchov ovitá  a popri obrazovom materiáli prináša poznatky o prírodných pomeroch lokality a jej blízkeho okolia.

Múzejná expozícia v Nedožeroch–Brezanoch predstavuje zhromaždené unikáty, ojedinelé nálezy, ale aj ostatné na prvý pohľad všedné predmety, ktoré tvorili súčasť každodenného života v minulosti a dnes sa stávajú pamiatkami. Vzniká s podporou obyvateľov a ich nezištné materiálne a finančné príspevky i neoceniteľné rady ostanú navždy zaznamenané.

Nová expozícia Ako sa rodilo plátno, vytvorená odborníkmi z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi v roku 2018, dokumentuje postup pri spracovaní rastlín s textilným vláknom. A ich premenu na ľanovú či konopnú tkaninu, z ktorej sa šili nielen odevné súčasti pre všetkých členov rodiny, ale hrubé plátno slúžilo aj na zhotovenie textílií, potrebných v domácnosti i pri gazdovaní. Dávno zabudnuté predmety – trlica, hachľa, kolovrat, vreteno, motovidlo, snovadlá i krosná – poslúžia nielen ako prezentačné predmety, ale pri tvorivých aktivitách pomôžu navodiť jasnejšiu predstavu o premene rastlín na užitočné a prepotrebné veci.

Obe expozície Obecného múzea v Nedožeroch-Brezanoch, vybudované s nezištnou finančnou i materiálnou podporou obyvateľov, sú výpoveďou o živote a práci a ostávajú ako jedinečná pamäť na predchádzajúce generácie obyvateľov starodávnych obcí Nedožery a Brezany.